Našim skutočným záujmom mnohokrát nemusí byť práve to, k čomu nás od ranného detstva viedli naši rodičia. V praxi to znamená to, že keď je niekto zo športovej rodiny a bol útleho veku vedený ku korčuľovaniu, neznamená to, že tento šport bude jeho skutočným hobby aj v dospelosti. Je dobré už malé deti pozorovať a vnímať, v čom sa spontánne prejavujú, ako sa hrajú, čo je predmetom ich záujmu, k čomu inklinujú takpovediac bez prílišného navádzania a ovplyvňovania zvonku. Je pravdepodobné, že ak dieťa objaví záľubu v kreslení, aj keď rodičia by ho radšej videli v hre na hudobný nástroj, práve dané smerovanie bude pre neho vhodné a stane sa jeho záľubou.
Nie je celkom zmysluplné tlačiť dieťa do niečoho, do čoho sa mu nechce, pretože vníma, že by sa v tom necítilo spontánne a nebolo by s daným smerom stotožnené, čo by sa v konečnom dôsledku prejavilo aj na samotnom výsledku. Zmysluplnejšie je ponechať výber na dieťa a podporovať ho v jeho rozhodnutí a smerovaní. Napríklad, keď sa dieťa rozhodne pre balet a vy by ste ho radšej videli pri tancovaní spoločenských tancov, kde sa vytvorila ohromujúca skupinka účastníkov oproti dvojčlennému zastúpeniu záujemcov na balet, aj tak, nezotrvávajte na svojich presvedčeniach. Nechajte dieťaťu priestor nech sa rozhodne a vyberie si a tak už od malička bude kráčať tým správnym smerom za niečím, čo s ním rezonuje a čo ho napĺňa.
Ak neprídete na vaše záľuby v detstve a počas dospievania, pretože všetko, čo robíte, robíte skôr na impulz rodiny a preto, že sa to musí alebo patrí, nikdy nie je neskoro dopátrať sa k svojej vlastnej skutočnej záľube, aj keď by to mohlo byť vo vyššom veku o niečo náročnejšie. Stačí sa zamerať na to, že by sme sa chceli niečomu venovať, niečomu, čo zohreje naše srdce, stíšiť sa, naladiť sa, sústrediť sa a vízia sa zaručene dostaví.